Elena Šťastná, slovenská reprezentantka SZKFB v silovom trojboji 2008..Aj keď pred dvoma rokmi meno Elena Šťastná ešte nebolo veľmi známe a skloňované v kuoároch slovenského silového trojboja, tento rok sa meno tejto pretekárky spomína čoraz častejšie. S touto 60 kg žienkou od Michaloviec, ktorej najbližším cieľom je drep 200 kg pripravil rozhovor www.powerliftingslovakia.sk.

– Meno, vek, zamestnanie, najväčšie úspechy – v krátkosti.

PaedDr. Elena Šťastná, mám 30 rokov a pracujem ako stredoškolská učiteľka matematiky a telesnej výchovy na Súkromnom gymnáziu v Košiciach. Medzi najväčšie úspechy radím prvé miesto na Majstrovstvách Európy v Novom Bore, ČR a druhé miesto na Majstrovstvách sveta v Anglicku.

– Ako dlho sa venuješ športu a ako dlho trojboju?

Športu, ako pohybovej činnosti, sa venujem od malička. K pohybu ma viedli rodičia. Naučili ma lyžovať, plávať. Na škole som hrala hádzanú, volejbal a basketbal. K posilňovaniu som sa dostala až na vysokej škole a k trojboju až po jej skončení. Teda trojboju sa venujem siedmi rok.

– Ako si sa dostala k trojboju?

Ako som spomínala, posilňovala som už počas vysokej školy. Raz v Prešove, raz doma v Michalovciach. A práve tam trénoval trojbojár Ľuboš Holej. Ten sa opýtal, či by som to nechcela skúsiť aj ja. A tak som sa k tomu dostala.

– Súťažíš v GPC/WPC asociácií, aký je dôvod, že si vybrala túto federáciu a nie IPF?

V GPC súťažím iba posledný rok. Predtým som súťažila za IPF. Ale po porade so šéfom môjho klubu – KSTaK Strážske – som prešla spolu s klubom do GPC/WPC. Je tu viac možností súťažiť, a hlavne v tejto federácií som dostala možnosť reprezentovať Slovensko.

– Aké sú tvoje súčasné výkony?

Na poslednej súťaži v Anglicku som dosiahla celkom pekné výkony, v drepe – 182,5 kg, v tlaku- 97,5kg a v celom trojboji to bolo 435 kg (aspoň podľa mňa pekné výkony). To boli zároveň aj moje osobné rekordy. V mŕtvom ťahu som nedosiahla svoj osobák z ME – 157,5kg. V Anglicku to bolo iba 155kg.

– Si spokojná so sezónou? Očakávala si viac alebo Ťa Tvoje výkony príjemne prekvapili?

Musím sa priznať, že táto sezóna mi vyšla lepšie ako som očakávala. Na začiatku roka som myslela iba na Majstrovstvá Slovenska v trojboji a v tlaku a niekde v kútiku duše som túžila po Európe. To, že som dostala šancu aj na Majstrovstvách sveta ma veľmi potešilo. Snažila som sa nesklamať, o čom svedčí aj napríklad moje zlepšenie v drepe. Minulý rok na Majstrovstvách Slovenska som dala 145kg, a toho roku na Majstrovstvách sveta 182,5kg. Zlepšenie bolo takmer o 40 kíl, čo bolo príjemným prekvapením.

– V čom si myslíš, že spočíva Tvoje výrazné zlepšenie.

Keď berieme do úvahy zlepšenie v drepe, tak to je asi spôsobené novým dresom, ale hlavne, tento rok ma začal trénovať Marcel Matej z Bardejova. Dával mi tréningy, radil mi, a upozorňoval na chyby v technike, keď som chodila na tréningy do Bardejova. Myslím, že Marcel mi pomohol nielen v drepe, ale aj v ďalších disciplínach.

– V tejto sezóne máš za sebou MSR, ME, MS. Bola príprava náročná, alebo si si to vychutnávala?

Tento rok bola asi príprava náročnejšia, ako po minulé roky. Keďže minulé roky mi súťažné obdobie skončilo po MSR. Tento rok som po krátkej prestávke musela pokračovať ďalej. Najhoršia bolo, že bolo málo času na regeneráciu organizmu. Ešte horšie ale bolo, že som musela schudnúť do 60-ky a čiastočne udržiavať váhu pred súťažou do 62 kg. Tak som musela zmeniť jedálniček a obmedziť sladké, ktoré mám tak rada.

– Akú máš rada atmosféru na súťažiach? Vyhovuje Ti tichá kľudná kulisa alebo búrlivá? Ktorá Ťa viac vyhecuje?

Pri tréningoch aj na súťažiach mám radšej búrlivejšiu, tvrdšiu hudbu. Môžem povedať, že ak v posilňovni hrá pohodová hudba z rádia, tak mi tréning veľmi nevyjde. Potrebujem aby ma hudba vyburcovala. Najlepšia sa mi trénuje pri hlasnej hudbe od Rammsteinu.

– Súťaž, na ktorú najradšej spomínaš, a ktorá Ťa najviac sklamala?

Samozrejme, že keď mi vyšlo to, v čo som ani nedúfala, tak najradšej spomínam na Majstrovstvá sveta. Možno aj preto, že to bola posledná súťaž. Ale rada spomínam aj na prvú súťaž – Majstrovstvá oblasti, kde som skončila síce ako tretia, ale spomínam, že mi tam zabudli dať medailu, ktorú mi doniesli neskôr do hľadiska. Snáď najhoršia bola v Hažlíne. Malá sála, zima a hlavne „tá“ cesta do Hažlína.

– Najbližšia súťaž, na ktorej Ťa môžeme vidieť?

Najbližšie asi budem súťažiť v tlaku v Košiciach, alebo potom na Majstrovstvách Slovenska na budúci rok.

– Aký je Tvoj športový sen, ktorý by si chcela aby sa Ti splnil?

Nemávam veľké sny, skôr také ktoré sú reálne. V najbližšej dobe by som chcela dosiahnuť drep 200, v tlaku sa dostať cez hranicu 100 kg a hlavne zlepšiť mŕtvolu. Nebolo by zlé ak by sa mi trochu zmenila postava-„napr. ako Jill Mills“.?

– Keď už sme pri tých snoch, máš aj nejaký, ktorý sa netýka športu?

Samozrejme. Ale to je môj sen, a aby sa splnil tak ho nepoviem.

– Si slobodná alebo vydatá?

Slobodná, ale s priateľom- Peťom. Možno s ním je aj spojený môj súkromný sen.

– Máš podporu aj vo svojom okolí?

Áno. Veľmi mi fandia rodičia, priatelia a dokonca som mala vždy šťastie aj na kolegov v škole, ktorí mi držali palce a zasuplovali za mňa ak bolo treba ísť na súťaž. Takisto mi vždy držia palce aj ľudia, ktorých niekedy ani nepoznám, ale dozvedia sa o súťaži od mojich rodičov alebo priateľov.

– Rodičia Ťa podporovali od začiatku?

Najprv mali výhrady voči tomuto športu. Báli sa zranenia. Ale neskôr , keď tento šport spoznali, tak mi v ňom začali držať palce. I keď vždy keď hovorím o tréningu alebo idem na súťaž nezabudnú pripomenúť, aby som si dávala pozor a neriskovala. Neskôr mamka chodila skoro na každú súťaž, kde ma psychicky podporovala. Ocko tŕpol doma, ale nakoniec sa vždy tešil.

– Priateľ je tiež športovec? Ako sa pozerá na tvoje súťaženie?

Peťo sa súťažne športu nevenuje, ale odkedy sme spolu chodí so mnou skoro na každý jeden tréning, či v Košiciach alebo v Bardejove. Podporuje ma, teší sa z každého úspechu a ak niečo nevyjde, vie byť aj kritický. Na tréningu dáva pozor na techniku, a na to aby som náhodou niečo nevynechala. Ak mám zlý deň dokáže mi zlepšiť náladu.

– Žiadny šport na nezaobíde bez doplnkov stravy. Aké doplnky stravy užívaš Ty?

Samozrejme, že a ja užívam nejaké tie doplnky- kreatín, proteín, aminokyseliny a vitamíny a minerály.

– A čo zakázané látky?

Na zakázané látky mám svoj názor. Myslím že je nefér ak na jednom pódiu súťažia ľudia užívajúci doping a ľudia bez nich. Je ťažké potom porovnávať ich športový výkon.

– Dresy, doplnky výživy, to nie je lacná záležitosť. Hradíš si všetko sama, alebo máš sponzora?

Skoro všetko si hradím sama. Niekedy je to ťažšie, hlavne, ak všetky doplnky dôjdu naraz. Potom značná časť výplaty ide na ne. Ale takisto mi pomáha s kúpou dresov aj pán Zátvarnícky, majiteľ ECOFIL-u v Michalovciach. Naposledy mi prispel počas prípravy na svet. Pán Zátvarnícky sa spolu s zamestnancami firmy teší z mojich úspechov.

– Hovorila si, že pri tréningu počúvaš Rammstein. Máš rada aj inú hudbu?

Ešte od strednej školy rada počúvam Guns’n Roses. Ale ak mám chuť na pohodu tak si rada vypočujem pohodových Nedvedovcov. Čo ale veľmi nemusím, tak to je moderná hudba sladkých chlapčekov a dievčatiek.

– A čo film?

Tak tu práve tiež veľmi nemusím sladké telenovely. Rada si pozriem kriminálky.

– Ak máš voľný čas, čomu sa venuješ?

Najradšej voľný čas trávim s priateľom, alebo si čítam knihu.

– A na záver, dokedy by si sa chcela venovať silovému trojboju?

Ešte pár rokov určite.