Katka Gerjaková

K tomuto športu ma priviedol môj priateľ Peter Vateha, ktorý sa mu venoval už dlhšie. Raz som s ním zašla na jeho tréning a ten sa stal osudným aj pre mňa. Ani som nevedela ako a už som skúšala koľko dám v drepe, tlaku a ťahu. začala som asi s výkonmi 60 kg, 45 kg a 60kg.

– od kedy a prečo sa venuješ práve silovému trojboju?

Silovému trojboju sa venujem od roku 2002, mala som 19 rokov a predtým som aktívne nerobila žiadny šport, chodila som asi rok predtým do posilňovne.

Súťažiť som začala už v tom roku ako som začala trénovať … pripravovala som sa 5 mesiacov a prišla prvá súťaž majstrovstvá Slovenska. Podarilo sa mi získať 1. miesto a to ma motivovalo k ďalšiemu súťaženiu.

Ako som už spomínala, priateľ Peter a potom neskôr to už bol aj tréner Matej Marcel z Bardejova, ktorý ma vždy prehováral aby som pokračovala … keď bolo najhoršie a chcela som skončiť.

Prvé pokusy v posilňovni boli, ako som spomínala asi tak 60 kg, 45 kg, 60 kg, no na prvej súťaži to už bolo okolo 110 kg, 60 kg, 110 kg a váha .. už sa ani nepamätám, no nikdy som nebola chudá, mala som asi nejakých 56 – 57 kg.

– ako vyzeral tvoj ďalší výkonnostný rast

Dobrým, naplánovaným tréningom to išlo pekne postupne hore, až na terajších 160 kg, 100 kg, 160 kg. Myslím, že mi pomohol aj oddychový rok 2005, kedy som ťažko netrénovala, lebo som končila vysokú školu a nemala som čas. Začala som až v septembri 2005. Vtedy môj silový výkon išiel hore asi najrýchlejšie, a to aj tým, že som prestúpila do vyššej kategórie.

Čo sa týka medzinárodných súťaží tak samozrejme dominujú ruské a ukrajinské pretekárky … neviem v čom to je?! … možno preto majú teraz skoro 2-ročný dištanc. Tieto pretekárky majú výkony skoro o100kg lepšie ako pretekárky z ostatných krajín. Nemyslím, že je to len v lepšom tréningu, či psychickej príprave, aj keď u nás máme ešte aj v nej rezervy. A čo sa týka slovenských pretekárok? Obdivujem každú, ktorá sa na tento šport dá. Na Slovensku je nás málo.

Nedá sa povedať že neznášam, no najhoršie je asi obliekanie do dresov a bandážovanie … ťažké tréningy sú oproti tomu nič, ja rada driem. Vždy som sa chcela niečomu venovať naplno, niečomu z čoho budem mať radosť a čo bude mať zmysel, práve to som našla v trojboji. Aj keď niekedy prídu obdobia kedy si poviem načo to robím, no potom príde súťaž, úspech a ten ma posunie dopredu. Samozrejme aj neúspech posúva vpred, no trochu iným spôsobom.

– ako vyzerá tvoj denný režim … strava, tréning?

Ak nemám pred súťažou, tak mám stravu klasickú ako napr. na raňajky – vločky, ovocie, na obed – mäso, ryža, zelenina a na večeru už len niečo ľahké. Pred súťažou stravu upravujem podľa váhy.

Trénujem väčšinou poobede okolo piatej – šiestej, v lete aj neskôr. V sobotu na centrálnych tréningoch trénujem ráno.

Trénujem podľa toho, v akom období prípravy sa nachádzam … ak je to prípravné obdobie, tak aj 5 krát do týždňa, keď príde silová príprava tak len trikrát, ale ťažko a tréning trvá aj 3 hodiny.

Najprv si s trénerom určíme, ktorých súťaží by som sa mala zúčastniť … na ktoré by som mala ísť len tréningovo a na ktorých musím podať maximálny výkon. Od toho sa odvíja celá príprava. Plánuje sa tak, aby tie maximá padli na medzinárodných súťažiach, niekedy sa mi podarí zúčastniť aj nejakej pohárovej súťaže … ale to len na spestrenie.

Tréningy mi robí tréner a cviky aj opakovania sa menia. No stále je to nejaká disciplína zo silového trojboja a k tomu nejaké doplnky na danú svalovú partiu. Niekedy je to kombinácia dvoch disciplín. Silové výkony sa stále sledujú a a podľa nich sa tréningy upravujú.

Maximum, ktoré by som mala podať na súťaži, sa určuje už vopred niekoľko týždňov … preto je ťažko tesne pred súťažou ešte niečo dolaďovať. Môžem tak akurát dolaďovať váhu, no silu už veľmi nie.

Trénujem v podmienkach, kde nie je možnosť vyberať si nejako zvlášť z aeróbnej aktivity … máme v posilňovni, alebo skôr činkárni, iba jeden stacionárny bicykel, tak ak je náhodou voľný, tak si dám na ňom niekoľko minút. A to hlavne pred súťažou, keď potrebujem zhadzovať, vtedy už volím aj beh vonku … no ten nie je veľmi vhodný pre silový výkon.

V príprave užívam 90% proteín, aminokyseliny, BCAA, glutamín, minerály, vitamíny a krealkalyn, ktorý mi pomáha viac ako keratín … s ním som nemala dobré skúsenosti. A samozrejme som vyskúšala aj Rap 1, vtedy sa mi cvičilo lepšie, telo rýchlejšie regenerovalo, no čo bolo najlepšie, aj po ťažkých tréningoch sa po ňom dobre spalo. Čo sa týka výkonnosti v spojení s Rap 1 ešte to nemôžem posúdiť, lebo som ho užívala len krátko, no chcem to napraviť a nasledujúcej príprave ho otestovať.

Už som to opísala vyššie, stravu upravujem pred súťažou kvôli váhe. Čo sa týka tých nerestí, nepreferujem ani jednu – nefajčím a ani alkohol nejako nepijem. Pivo si dám sem tam, ale len v lete a z alkoholu tak akurát víno aj tak možno dvakrát do roka.

Zatiaľ nejaké vážne zranenia neboli, až na jedno, ktoré cítim sem-tam aj teraz. Na poslednej súťaži na majstrovstvách sveta 2006 som si pri poslednom drepe zranila krížovú časť chrbta.

Príprava trvá podľa toho o akú súťaž ide. No v trojboji idú za sebou – začínam v máji majstrovstvami Slovenska, pokračujem na ME v júni a potom MS v septembri. Ak začnem prípravu v januári tak mi končí až niekedy v septembri.

Ak váha nie je dobrá, tak obmedzujem sacharidy a tuky, zaraďujem aeróbny tréning a posledný týždeň pred súťažou už netrénujem, vtedy si telo oddýchne a sila ešte trochu ide hore.

Posledný týždeň už netrénujem, takže tréningom sa zázraky nedejú, už len oddychujem, ak je súťaž v sobotu tak v utorok idem na masáž, na tri dni vylúčim zo stravy soľ, pijem urologický čaj aby váha bola v poriadku.

Oddych, urologický čaj, spánok, večer pred súťažou posledné jedlo a pitie o piatej , potom už nič.

V deň súťaže sa najviac teším na to, ako sa zvážim a môžem sa najesť, napiť, doplniť soľ. Potom rozcvička, príprava v rozcvičovni a môžem ísť na to.

Asi najviac ma prekvapili zvláštne postupy ruských pretekárov, počas súťaže takmer vôbec nekomunikujú, hecujú sa bitím atď.

Dopĺňam cukor, prípadne kreatín, káva…

Vstanem, idem na váženie, zvážim sa , najem – výživa s piškótami, džús s hroznovým cukrom, čokoláda

Týždeň po súťaži netrénujem, a doprajem si to čo som počas prípravy jesť nemohla.

Väčšinou už jem len ryby a zeleninu bez soli, lebo kuracie mäso mi nerobilo dobre, brzdí mi trávenie, vaječné bielky, ryžové chlebíky, urologický čaj. Toto už mám odskúšané takže posledné dni už neexperimentujem.

Stravu upravujem už mesiac dopredu, lebo pri zhadzovaní mám problémy – nejde to tak ľahko ako by som chcela. Nemôžem ničím zhrešiť, lebo viem , že by sa mi to vypomstilo v nejakom grame navyše. Chudla som už aj tak, že som denne zjedla možno 150 g rýb na vode, 1 paradajku, 1 ryžový chlebík a k tomu som bola 2 hodiny na bežiacom páse v dvoch teplákoch a troch bundách.

Nejem nič, pripadám si, že brucho už mám na chrbte, ale spím a nervózna nie som. Až pred súťažou či navážim dobrú váhu – ak je v poriadku, potom je už dobre .

Na súťaž idem s plnou cestovnou taškou – výstroj trojbojára je dosť veľká. Musím mať tričko bez nápisov, potom dres na drep, na tlak, niekedy aj zvlášť na ťah, topánky na drepy a na ťahy, podkolienky, široký opasok, bandáže a mnoho ďalších vecí. Výstroj mám značky Titan, Inzer, Adidas.

Mojou najvyššou súťažou boli Majstrovstvá sveta juniorov v silovom trojboji 2006 v Sofii. Išla som tam s veľkými očakávaniami, pretože na súťaži sa nemohli zúčastniť pretekári z Ruska a Ukrajiny kvôli dištancu – práve kvôli nim som na ME skončila štvrtá, keďže som v kategórii mala 2 Rusky a Ukrajinku. Súťaž bola veľmi napínavá a vyrovnaná a do poslednej chvíle sa nevedelo, kto bude víťazkou. Nakoniec som to aj so zranením a veľkým sebazaprením vyhrala o 10 kg pred Američankou a Nemkou.

Najviac si cením víťazstvo z Majstrovstiev sveta, ale aj absolútne víťazstvo na Majstrovstvách Slovenska 2006. Najviac ma sklamala účasť na Majstrovstvách Európy 2006, ktoré sa konali v Bratislave … od domáceho prostredia by som čakala niečo viac, nejde len o štvrté miesto, ale podmienky, ktoré nám boli poskytnuté – strava, ubytovanie atď.

Trénuje ma Marcel Matej z KSTaK Matej Bardejov, je to klub za ktorý aj pretekám a spolupráca je veľmi dobrá. Cez týždeň trénujem doma v Stropkove a v sobotu sa stretávame na centrálnom tréningu v Bardejove všetci pretekári aj s trénerom a konzultujeme prípravu. Doplnky výživy užívam od firmy ATP.

Tento rok som ukončila juniorskú kategóriu, v ktorej som dosiahla najviac čo sa dá – titul majsterky sveta. Čaká ma prestup do kategórie žien, v ktorej by som sa chcela zamerať už len na jednu disciplínu – tlaku na lavičke a posunúť sa do nižšej váhovej kategórie . Ak budem 56-ke a podám tam výkon nad 100 kg, budem spokojná.

Na doping som bola testovaná pred ME, ale neprežívala som to nejako, lebo keď som nič zakázané nebrala, nemala som mať prečo obavy. No rozmýšľala som nad tým, lebo na Slovensku je možné všeličo. Poznám niekoho, kto sa bojí dať i len trochu kávy a práve jemu zistili doping … myslím, že sa o to niekto postaral. Nemám k tejto téme čo povedať, lebo o nej viem len veľmi málo, skoro nič.

Osobný život…

– priateľa mám už 8 rokov toho istého – Peťa Vatehu, ktorý môže zato , že tu teraz píšem o takýchto veciach … a som mu za to vďačná.

podpora, ako sa stavajú k tvojmu športu – rodičia i staršia sestra ma v tom podporujú, držia mi palce a prvé sms-ky po súťaži patria práve im. Aj kamaráti mi veľmi prajú, dokonca stretávam aj spriaznených ľudí, ktorých nepoznám … oslovia ma a blahoželajú po nejakom úspechu- pracovný život, podpora zo strany zamestnávateľa – učím na prvom stupni v malej základnej škole na dedine v Kolbovciach, kde sú zlaté deti a po návrate z majstrovstiev sveta mi všetci dole na chodbe tlieskali … bolo to milé. Aj u riaditeľa mám podporu, púšťa ma na súťaže. Máme dohodu, on ma pustí a ja kde sa dá hovorím, že učím v základnej škole v Kolbovciach … aby sa škola zviditeľnila. No keď len to….

– do budúcna plánujem odísť do Martina k svojmu priateľovi, zlepšia sa mi podmienky na tréning a možno príde nejaká nová zaujímavá práca.

– zatiaľ som si ja sama sponzorom, predtým kým som nemala prácu tak rodičia a priateľ.

– ako všade, aj v tejto organizácii sa stretnú ľudia takí aj onakí … s niektorými sa dá vychádzať s niektorými nie. Našťastie neprichádzam do kontaktu s nimi často. Vážim si to, čo robí pre silový trojboj Paľo Kovalčík aj jeho vystupovanie – kiežby každý ho mal také…Podpora tohto športu je veľmi slabá . Žiadna propagácia, ľudia vôbec nevedia čo trojboj je. Keby bola tento šport aspoň nejako ohodnotený, robilo by ho aj viac ľudí a mohol by byť na vyššej úrovni ako teraz.

-Igor Kopček-