Človek s dušou športovca a sebadisciplínou vojaka S menom silového trojbojára Petra Vatehu, rodáka zo Stropkova a súťažiaceho pod „zástavou“ KSTaK Matej Bardejov, sa mnohí stretli či už na stránkach novín alebo priamo na súťažiach. Nie div, veď tento mladík ešte vo veku juniora súťažil v kategórii mužov a porazil tých, ktorí boli kedysi jeho športovými vzormi.

1. Peťo, ako si sa dostal k tomuto športu?

– Začal som v takom netradičnom období – počas vianočných sviatkov. Prišla k nám na návštevu sestra, ktorá už dlhší čas bývala v Čechách a tam chodila aj do posilňovne. Aby sme z vianočných dobrôt nepribrali, vybrali sme sa obaja do posilňovne (ja až po dlhšom prehováraní). Najprv som len „obkukával“ stroje, keďže som nevedel ako cvičiť. Neskôr ma to tak chytilo, že som na strednej škole začal pravidelne cvičiť a zostalo mi to dodnes, i keď už v inej podobe.

2. Ako si sa dostal do Bardejova, keďže, ako viem, si rodák zo Stropkova?

– Od pätnástich rokov som trénoval len v škole. Výkony išli postupne hore, ale ako správne trénovať som ani vtedy ešte nevedel. Počas jednej prechádzky s priateľkou nás zastavil človek, ktorý sa venoval silovému trojboju a dozvedel sa o mne. Oslovil ma, či by som nechcel ísť so svidníckym tímom na preteky. O tri týždne som teda ako 17-ročný štartoval na svojich prvých oblastných pretekoch v Beňadikovciach. Tam som skončil štvrtý, a keďže som naozaj bol skôr len taký samouk, tak ma tento výsledok nesmierne potešil. Takto som trénoval ďalšie dva roky, výkony išli opäť hore, ale na všetkých väčších súťažiach som skončil na 4.-5. mieste. S takýmto „zemiakovým“ umiestnením určite nie je spokojný žiaden športovec. Vedel som o tom, aké úspechy majú Matejovci v Bardejove, a tak som sa po zrelej úvahe rozhodol osloviť ich. Boli mi známe skúsenosti trénera Marcela Mateja, preto som ho požiadal, či by sa ma neujal. Dohodli sme sa na určitom systéme, pravidlách, podmienkach a už takmer štyri roky úspešne štartujem za KSTaK Matej Bardejov.

3. Vráťme sa ešte do tých, takpovediac tvojich amatérskych začiatkov. Stávalo sa ti počas téningov, že si urobil chyby, ktoré sa potom odzrkadlili na tvojom zdravotnom stave?

– Ani nie, vtedy som netrénoval vrcholovo, skôr len raz – dvakrát do týždňa. Nevedel som, aké cviky sú najvhodnejšie, o správnej strave ani nehovoriac. Dával som si však počas tréningov pozor, aby som sa nezranil, takže si to neodnieslo moje zdravie, skôr sa tá moja nevedomosť odzrkadlila na už spomínaných súťažných výsledkoch.

4. Trénuješ v Bardejove. Znamená to snáď, že vo Svidníku či Stropkove nie sú posilňovne?

– Ale áno, samozrejme že sú. Okrem toho ja tu v Bardejove netrénujem stále. Jednou z podmienok však bolo, že aspoň raz týždenne prídem do KSTaK Matej na centrálny tréning, kde trénujeme všetci spoločne. Tu si vieme poradiť, pomôcť a čo je najdôležitejšie, tréner Marcel Matej nás sleduje, usmerňuje, príp. vysvetlí, kde robíme chyby.

5. Ako reagovalo okolie na to, že si začal takto vrcholovo trénovať?

– Nestretol som sa s nejakými negatívnymi ohlasmi, skôr s tým, že mnohí nevedeli dosť dobre, čo je to silový trojboj, keďže to bolo obdobie, kedy sa o tom začalo na Slovensku len veľmi pomaly hovoriť. Ale postupne ako prichádzali úspechy, tak prichádzali aj povzbudenia, slová uznania či pochvala.

6. Pritiahol si ty niekoho osobne do posilňovne?

– Neviem, či pôsobím tak dôveryhodne, ale odkedy som sa dal na tento šport, tak aj mne sa podarilo priviesť do fitka nemálo ľudí. Či to bolo v Prešove alebo počas vysokoškolských štúdií v Liptovskom Mikuláši, ale vždy stálo kdesi v pozadí to, že tí ľudia chceli cvičiť. Ak by som ich ja držal vo fitku len svojou vlastnou vôľou, bez ich snahy a chcenia, určite by to k ničomu neviedlo. Príkladom toho, že ak človk chce, dostavia sa aj výsledky, je moja priateľka, ktorú som tiež začal motivovaťa povzbudzovať v cvičení a po roku cvičenia štartovala na majstrovstvách Slovenska aj na majstrovstvách Európy. (My len dodávame, že spomínanou priateľkou je Katka Gerjaková, ktorá tiež úspešne reprezentuje KSTaK Matej Bardejov na mnohých súťažiach doma aj na medzinárodnej scéne.)

7. Nie je tomu tak dávno, ako som sa stretla s názorom, že posilňovanie je len o veľkých svaloch. Máš aj ty nejakú podobnú skúsenosť s takýmito názormi?

– Často sa stretávam s tým, že ľudia kritizujú to, čo nepoznajú. Aj so silovým trojbojom je to tak, že ho hodnotia ľudia, torí o tomto športe nevedia takmer nič. Ale nezazlievam im to, pretože nie sú do toho, ako sa hovorí, zasvätení. Ak by videli tie tvrdé tréningy, spôsob života, stravovania, sebazaprenia, snáď by zmenili názor. Silový trojboj nie je o nafúknutých bicepsoch, ale o spôsobe života, sebadisciplíne, poznaní svojich vlastných možností a hraníc, o tvrdých trningoch, takže je to naozaj istá životná filozofia.

8. Ty ako vrcholový športovec sa najmä v predsúťažnom období musíš kde-čoho zriecť. Je niečo také, čo ťa ženie dopredu a pomáha ti prekonávať aj tie najťažšie obdobia?

– Takým motivačným „kopancom“ je pre mňa nielen úspech, ale samotné súťaženie. Kto raz okúsi pocit stáť na stupni víťazov, ten to už len tak ľahko nevzdáva. Aj to ma ženie ísť ďalej a ďalej, ľahšie sa vyrovnať so súperom.

9. Čo je v predsúťažnom období pre športovca tvojho typu najťažšie? S čím sa najťažšie vyrovnávaš?

– Bez akéhokoľvek zaváhania – s diétou. Nie každý ma takýto problém ako ja, že takmer pred každou súťažou musím zhodiť takých päť kíl. Je to veľmi náročné, aby si človek udržal silu a zároveň svalovo išiel dolu, keďže práve v svaloch je sila. Ale pri správnej životospráve, tréningoch, oddychu a vzájomnom prepojení toho všetkého sa to napokon dá zvládnuť. Práve v predsúťažnom období sú veľmi tvrdé tréningy svojou intenzitou, náročnosťu, ale ak to pretekár vyváži kvalitnou stravou, regeneráciou a spánkom, tak ho to nemôže zlomiť.

10. Skús nám popísať jeden ťažký predsúťažný diétny deň.

– Ráno o 6,00 hod. budíček. Hneď po akom-takom prebudení si dám liter vody, aby sa mi naštartoval organizmus, jeho prečistenie a trávenie. Potom nasleduje vysokobielkovinový proteín; o pol hodiny raňajky – vaječné bielky na panvici bez oleja a soli, len s paradajkou. Nasleduje ťažší typ tréningu; ak potrebujem zhodiť, tak aj s hodinovou aerobnou činnosťou – beh, stacionárny bicykel. Po tréningu si dám ľahký proteín, aby organizmus dostal niečo späť, ale aby nepriberal. Na obed si dám kuracie prsia na vode, bez soli, bez cestovín a j ryže, len so zeleninou. Od rána do večera musím vypiť 6-7 litrov urologického čaju či iných tekutín, ktoré ľahko prechádzajú telom. Pri takejto obrovskej záťaži musím aspoň telo dostatočne hydratovať. Na olovrant je to opäť proteín; na večeru napr. kuracie mäso so zeleninou a len v malých dávkach. Posledné jedlo je okolo 17,00 hod., čo znamená večer zaspávať s pocitom hladu.

11. Aké boli doposiaľ tvoje najväčšie úspechy?

– Každý môj rastúci výkon je pre mňa mojím osobným úspechom. Rád spomínam na tie súťaže, keď som bol dlho tesne za stupienkom najlepších, a konečne sa to podarilo prelomiť a dočkal som sa vytúženého víťazstva. Nasledovali majstrovstvá Slovenska, majstrovstvá Európy, kde som bol dvakrát tretí. Veľmi hrdý som na 6. miesto na majstrovstvách sveta v kategórii mužov, kde som porazil tých, ktorých som obdivoval a ktorí boli mojimi športovými vzormi.

12. Ako často trénuješ?

– Záleží od obdobia, prípravy, ale najčastejšie tak štyri až päťkrát týždenne. Ak cítim, že telo ešte nie je dostatočne zregenerované, tak si dám ešte deň pauzu. Ale tú zvyčajnú frekvenciu tréningov dodržiavam.

13. Je niečo také, čo ti na tréningoch vyslovene „sedí“ a také, čo by si radšej zďaleka obišiel?

– Najhoršie sú pre mňa cviky na lýtka, pretože to je iná, skôr taká pálčivejšia bolesť, ale už sa snažím aj s týmto problémom niečo robiť. Obľúbené svalové partie sú práve tie, z ktorých pozostáva aj silový trojboj. Priznávam sa, že kedysi som neznášal drepy, ale teraz sa stali mojou prioritou.

14. Čomu sa venuješ mimo posilňovne?

– Počas posledných piatich rokov na vysokej škole som všetok voľný čas venoval posilňovni, tréningu. Ak sa predsa len našla chvíľa voľna, tak som neodolal rybárčeniu a futbalu. Len prednedávnom som po ukončení štúdia začal pracovať a už teraz pociťujem, že toho voľného času je čím ďalej, tým menej. Podstatné bude, by som to dokázal všetko skĺbiť tak, aby som si vždy našiel čas aj na to fitko.

15. Aké myšlienky sa ti preháňajú hlavou, keď vidíš mladých chalanov zápasiť a trápiť sa s činkou?

– Vtedy si vždy spomeniem na svoje začiatky a presne viem, aká dlhá a ťažká cesta je pred nimi. Musia sa pripraviť na to, že v priebehu týždňa sa nestanú „superborcami“.

16. Rozmýšľal si nad tým, že by si sa neskôr venoval trénerstvu?

– Určite. Mám za sebou jeden trénerský kurz, teraz si robím trénerský kurz vyššej triedy; spolu s priateľkou si plánujem urobiť aj kurz najvyššej triedy a možno raz, v budúcnosti, aj my budeme vychovávať mladé generácie silákov.

17. Čo ťa čaká v najbližšom období?

– Ako som už povedal, začal som pracovať, takže sa musím ako-tak udomácniť v práci. No a už popri tom sa budem snažiť naďalej trénovať. JAko tím KSTaK Matej Bardejov máme za sebou úspešnú extraligu. V novembri alebo decembri by jesenné súťaže mali vyvrcholiť majstrovstvami sveta v USA, kde by som si rád otestoval svoje schopnosti a výkony. V závere kalendárneho roka 2005 bude určite zaujímavé súťažné stretnutie najlepších tímov z Čiech a Slovenska. Každá zo spomínaných súťaže je iná, v každej treba maximálne sústredenie a podať čo najlepší výkon.

Zdá sa, že s takýmito a podobnými postojmi pristupuje Peter Vateha ku každej súťaži. Veď ako inak by sa mu podarilo podávať také výkony? Ako inak by dokázal zvládnuť v priebehu pár dní dve mimoriadne náročné súťaže na medzinárodnej či národnej úrovni a pritom dosiahnuť krásne umiestnenia? Ako inak by sa mohol mladý chalan vekom a často aj skúsenosťami juniora už voľakedy bez problémov zaradiť do kategórie mužov? A pritom, dovolím si povedať, je to celkom obyčajný chalan… alebo nie až tak celkom obyčajný? Má dušu športovca, obrovskú chuť bojovať a nevzdávať sa, veľké sebazaprenie a sebadisciplínu vojaka, ktorú by mu mohol kde-kto závidieť. Zostáva len veriť, že aj naďalej zostane verný silovému trojboju a ešte dlho bude zápasiť s náročným, no preňho veľmi známym súperom, teda s činkou. Poznámka autora: Peter Vateha nakoniec na MS v USA neštartoval, nebol nominovaný. -ETTE-